V ostatných desaťročiach patogenéza mnohých chorôb doznala svojho spresnenia a viaceré choroby sa z pôvodných „idiopatických“ stali autoimunitné. Vznikla tak oblasť, ktorej bolo tiež treba venovať pozornosť a poznatky o autoimunite sprostredkovať širokej odbornej verejnosti. Tento cieľ si kládla monografia Autoimunita a autoimunitné choroby, ktorá vyšla r. 2005. Vývoj sa však nezastavil, pribudli nové poznatky, ktoré spresnili alebo aj úplne zmenili pohľad na patogenézu autoimunitných chorôb, doplnili ich genetickú determináciu a predovšetkým v praxi sa v značnej miere presadila imunoterapia. Všetky tieto faktory prinútili autora, aby vydal druhé vydanie tejto monografie. Nešlo však len o púhe doplnenie kapitol o nové údaje, ale pretože pokrok v poznaní za tých ostatných 11 rokov v prvého vydania knihy postúpil tak ďaleko, bolo treba jednotlivé kapitoly úplne prepracovať. Značne sa rozšírili poznatky aj o biologickej liečbe, čo sa odrazilo vo väčšom rozsahu tejto kapitoly a doplnení o úplne nové imunoterapeutické postupy. Ako novú kapitolu autor pridal stať o autozápalových chorobách, jednak pre jej odlíšenie od autoimunitných chorôb a jednak pre ich zvládanie imunonoterapeutikami. Cieľom predkladanej knihy bolo opísať súčasný stav poznatkov o procesoch autoimunity a poukázať na imunopatogenetické mechanizmy tých chorôb, pri ktorých sa podieľajú na ich vzniku a rozvoji. Tomuto cieľu knihy zodpovedá aj jej štruktúra; najprv sa rozoberajú všeobecné princípy autoimunitných procesov, ich genetická podmienenosť a liečba, potom sa prechádza už na jednotlivé choroby.
Najpredávanejšie